zbloudit pf
  1. 1. to lose one's way, to go astray, to stray from, to train off
Present
zbloudím
ty zbloudíš
on/ona zbloudí
my zbloudíme
vy zbloudíte
oni zbloudí
Past Participles
masculine zbloudil
feminine zbloudila
neutral zbloudilo
plural (anim) zbloudili
plural (neut) zbloudila
plural (other) zbloudily
Imperative
ty zbloudi,
zbluď
my zblouděme,
zbluďme
vy zbluďte,
zblouděte
Related